Nie je mi jedno, čo sa tu deje a ako tu, na východe žijeme. Cítim hanbu a zodpovednosť mojej generácie za súčasný stav, v ktorom sa naša prekrásna krajina i celá spoločnosť nachádza. Preto v týchto voľbách kandidujem do NR SR, ako nezávislý kandidát na kandidátke Slovenskej národnej strany. Vybral som si SNS, pretože je postavená na troch základných pilieroch – národnostnom, kresťanskom a sociálnom.
Nič lepšie som po stránke ideovej i morálnej na súčasnej slovenskej politickej scéne nenašiel. Vychádzal som z toho, že ak by bolo iba jedno percento pravdy na tom, čo sa popísalo o súčasných predstaviteľoch strany SNS, tak by už dnes hnili v base.
A v konečnom dôsledku je mi sympatickejší a bližší politický líder, ktorý z úcty k Slovenskej armáde pobozká vojenské výložky, ako predstaviteľ štátu, ktorý zo zištných dôvodov bozkáva zadok predstaviteľom západných mocností, či majiteľom nadnárodných, mimovládnych organizácií a neštíti sa zapredať naše národné záujmy a poškodzovať tak svoju vlasť i národ.
Slovenská národná strana Vám na svojej volebnej kandidátke ponúka tím slušných, pronárodne orientovaných, vzdelaných a odborne zdatných ľudí. Sme pripravení hájiť zvrchovanosť Slovenskej republiky a naše národné a štátne záujmy bez zasahovania cudzej moci, bez vplyvu nadnárodných mimovládnych organizácií a skupín, ktoré zneužívajú svoje postavenie a poškodzujú záujmy slovenských občanov.
Mier, je trvalou a najvyššou hodnotou zahraničnej politiky, ktorú presadzuje Slovenská národná strana. Smerovanie zahraničnej politiky musí byť v súlade s národnými a štátnymi záujmami s prihliadnutím na hodnotové, bezpečnostné a hospodárske priority Slovenska. Slovenská národná strana háji a podporuje základné princípy a hodnoty spoločnosti, podporuje prirodzenú rodinu a jej podstatu – zväzok muža a ženy.
Slovenská národná strana je pripravená chrániť a zveľaďovať dedičstvo našich predkov. Pri presadzovaní svojej politiky vychádza zo skutočnosti, že len zdravý, vzdelaný a spokojný človek v bezpečnom a právnom štáte môže byť základom existencie a prosperity štátu. Sme pripravení presadzovať aktívnu politiku štátu bez korupcie a klientelizmu, s cieľom zabezpečiť kvalitné vzdelanie, dôstojný život, dostupnosť kvalitnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre každého občana Slovenskej republiky.
Slovenské politické špičky sa o zanedbaný a zaostalý východ krajiny pravidelne zaujímajú. Každý štvrtý rok, vždy pred voľbami zavítajú na východ, nasľubujú nám hory-doly a my im na to znova skočíme. Po toľkých rokoch nenaplnených sľubov nás už vlastne ani neberú vážne, robia si z nás srandu a doslova nás považujú za hlupákov. Predstavte si, že v Prešove, v treťom najväčšom slovenskom meste je väčšina politicky nominovaných riaditeľov či prednostov v štátnych a verejných inštitúciách a organizáciách sídliacich v našom krajskom meste obsadených politickými nominantami s trvalým pobytom v inom, nie v Prešovskom kraji.
Predstavte si, že z niekoľkých desiatok politicky nominovaných funkcií, takúto pozíciu zastavajú iba dvaja Prešovčania – a to vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimena a v Prešovskej pobočke Sociálnej poisťovne. O nás, bez nás! My asi nie sme svojprávni, keď dovolíme, aby o našej existencii, o našej budúcnosti a rozvoji rozhodovali politickí nominanti, ktorí k nášmu mestu a nášmu kraju nemajú žiaden vzťah…
Východniari, je načase zobudiť sa! Rozhodujeme o svojom osude a o tom, ako a či vôbec tu budú môcť žiť naše deti. Buďme už konečne zodpovední, znova hrdí východniari, spojme sa pre východ a spoločne zastavme marazmus a úpadok nášho mesta i regiónu! Je naivné myslieť si, že niekto cudzí bude presadzovať záujmy nášho zanedbaného a zaostalého regiónu.
Zobuďme sa, bratia, buďme znova hrdí východniari!
Pred tridsiatimi tromi rokmi sme na námestiach štrngali kľúčmi. Chceli sme zmenu, pretože sme túžili po väčšej slobode, po slobode cestovania, po slobode vierovyznania, po slobode slova, po skutočnej demokracii, spravodlivom sociálnom systéme, dokonalej zdravotnej starostlivosti a výkonnej ekonomike. Chceli sme nazrieť do sveta spoza železnej opony a počúvali sme hlas progresu mladej generácie, študentov, hercov, umelcov, kotolníkov a nechali sme ich za nás rozhodnúť…
Snaha o budovanie socializmu s ľudskou tvárou sa z ničoho nič zmenila na budovanie modernej, rozvinutej kapitalistickej spoločnosti. Socializmus, politický systém, počas ktorého priemyselná produkcia od roku 1948 do roku 1989 vzrástla o 3286% sa stal zločinným, nelegitímnym, zavrhnutiahodným, nemorálnym, totalitným komunistickým režimom a antikomunizmus bol povýšený na oficiálnu štátnu ideológiu. No sloboda, spravodlivosť a demokracia na Slovensku prehrala ešte skôr, ako mohla zvíťaziť. Proces privatizácie národného majetku sa stal fiaskom a najväčšou krádežou v histórií Slovenska.
Zopár vyvolených privatizérov prišlo k astronomickému majetku za zlomok ich skutočnej hodnoty. Tie lukratívne prešli do správy schránkových firiem v daňových rajoch a tie menej lukratívne sa jednoducho vytunelovali a vytiahli z nich miliardy korún. Zostali nám tu len prázdne, vykradnuté, spustnuté budovy, ktoré kedysi poskytovali tisíce pracovných miest pre široké okolie. Dnes slúžia na iné účely, rozpadli sa, alebo nemo a smutne stoja ako pamätníky totalitného režimu. Strategické podniky, elektrárne, plynárne, banky sme za babku predali kolonizátorom, ktorí nás teraz zdierajú na každom kroku, ako len môžu.
Dnes po 33 rokoch budovania rozvinutého kapitalizmu môžeme hodnotiť. Našu krajinu sme v novembri 1989 v dobrej viere zverili umelcom, študentom, progresívnej a odvážnej, ale nepripravenej, neskúsenej a naivnej mladej generácií, ktorá nezvládla svoju úlohu a zneužila našu vieru a túžbu po väčšej slobode a dokonalej demokracii. Stali sme sa jednou z najchudobnejších krajín Európskej únie. Demokracia sa zmenila na anarchiu, spravodlivý sociálny systém sa zmenil na boj o prežitie, sloboda cestovania vyhnala otcov našich rodín, našich synov a dcéry do sveta za obživou. Sloboda vierovyznania a sloboda slova sa zmenila na krízu morálky, humanizmu a propagáciu zvrátených ideológií. Človek sa zmenil na zväzok pudov a koná bez citov, ako reflexný automat.
Spoločnosť sa nachádza v nesmiernom úpadku, kde vládne nenávisť a strach o vlastnú existenciu a budúcnosť. Priateľstva vystriedali účelové vzťahy. Manželstvá sa už neuzatvárajú na celý život, ale iba na niekoľko rokov. Vytratila sa úcta k starším, k prirodzeným autoritám, k predstaviteľom štátu a z najvyššieho zákonodárneho zboru sa stala nedôstojná cirkusová aréna. Tragikomicky vývoj budovania samostatného Slovenského štátu zavŕšila po triapolročnom, chaotickom a nezmyselnom bačovaní Matovičovej, Hegerovej i úradníckej vlády pani Čaputovej, počas ktorých sme dosiahli samotné dno morálneho i ekonomického úpadku.
O tom, ako dočasnej úradníckej vláde Progresívneho Slovenska, pod vedením premiéra Ódora, záleží na občanoch tohto štátu, svedčí skutočnosť, že sa neštítil odsúhlasiť nenávratnú dotáciu Sorosovej nadácii vo výške 21 miliónov EUR v čase keď Slovensku hrozí ekonomický kolaps.
Slovenská ekonomika je jedná z najslabších v Európskej únii a udržateľnosť verejných financií dosiahla historické dno. Viac ako tri dekády budovania rozvinutej a prosperujúcej kapitalistickej spoločnosti spôsobili priepastné rozdiely medzi rozvinutým západným Slovenskom a zanedbaným a nerozvinutým Prešovským krajom. Modernizácia krajiny a vládou podporované investície smerovali hlavne do Bratislavy, Trnavy, Nitry, Žiliny. Bratislava sa stala modernou európskou metropolou so silnou ekonomikou, množstvom pracovných príležitostí so zárobkom, ktorý je porovnateľný s vyspelými krajinami EÚ.
Som pyšný na naše moderné a rýchlo sa rozvíjajúce hlavné mesto, ale ako hrdý východniar nemôžem súhlasiť s tým, že sa východ krajiny zmenil na opustený, zaostalý a zanedbaný región, kde za 33 rokov neprišiel ani cent vládnych investícií.
Viem, že nie som ideálny prototyp moderného politika tejto doby. Som kresťan, žijem usporiadaným rodinným životom už štyridsať rokov v šťastnom manželskom vzťahu. Vychovali sme spolu s manželkou tri deti. Nemám milenky, nemanželské deti, nič som neprivatizoval a nemám firmy v daňových rajoch. Som jeden z vás, obyčajný, jednoduchý, normálny človek, heterosexuál. Milujem svoju rodinu i svoj rodný kraj, tu som sa narodil, tu som vyštudoval, tu žijem, tu pracujem, tu platím dane. Viem, že sa nemám čím chváliť a som si vedomý toho, že by som konkurz na „moderného politika“ s mojím učesaným morálnym profilom asi ťažko zvládol.
Ale aj napriek tomu som sa rozhodol uchádzať o vašu priazeň, o vaše hlasy v týchto parlamentných voľbách. Ponúkam do služby svojej vlasti, môjmu národu a nášmu regiónu zdravý rozum, čisté ruky a bohaté skúsenosti. Chcem prispieť k presadzovaniu morálnych a etických noriem v politike, chcem budovať bezpečný a právny štát, podporovať zákonnosť a transparentnosť štátnej správy, bojovať proti korupcii, klientelizmu a zvráteným a nechutným ideológiám. Mojou absolútnou prioritou je však podpora a rozvoj nášho zanedbaného regiónu, na ktorý politici po voľbách doteraz vždy zabúdali. Dnes nám tu v našom prekrásnom, ale zanedbanom kúte Slovenska, oveľa viac ako v Bratislave, Nitre či Trnave zúri bieda. Bratislavčanovi, Nitrančanovi, či Trnavčanovi budete zbytočne vysvetľovať, že priemerný plat na východe nedosahuje ani polovicu toho na západe. Západniar ťažko pochopí, že východ oveľa ťažšie znáša následky nevídanej inflácie, zdražovania energií, základných potravín, nedostupnej zdravotnej starostlivosti, pozatváraných nemocníc, zrušených nemocničných oddelení, odborných zdravotných ambulancií, či detských pohotovostí.
Okrem všeobecného úpadku a nedostatku príležitostí tu máme zaostalú a doslova nebezpečnú dopravnú infraštruktúru, nemoderné a nebezpečné železnice, nevyhovujúce cesty, padajúce mosty, zrušené štátne úrady, pošty, súdy. Najväčším zamestnávateľom v našom kraji je Fakultná nemocnica a Prešovský samostatný kraj, takže o výkonnej ekonomike nemôže byť ani reči.
Toto je výsledok našej nezodpovednej voľby, toto je následok práce, alebo skôr lenivosti a neschopnosti doterajších volených zástupcov a vládnutia korupčníkov, babrákov, chaosníkov a psychopatov, ktorým sme dali svoj mandát a tým sme zverili našu krásnu krajinu do ich rúk.
